Indiana Jones and the Great Circle – Recenzia (Hra)

Indiana Jones a Posledná križiacka výprava je môj najobľúbenejší film. Možno z nostalgie, možno preto, že je to skutočne vynikajúci film a možno preto, že kedykoľvek ho vidím, tak ma zapadne všetko čo má skvelý film mať dohromady. Ale toto nie je komentár k filmu, ale k hre. Začnem technickým stavom hry. Hru som hral v early acess o 3 dni skôr vďaka premium edícii. Hneď na úvod musím povedať že hra vyzerá a beží úplne skvele. Takto dobre optimalizovanú hru day one som dlho nezažil. Hra mi v priebehu hrania ani raz nespadla, nemal som žiadne vizuálne glitche. Iba raz sa mi stalo, že som musel načítať kontrolný bod (o minútu hrania späť), pretože sa mi neukázala ikonka použitia biča. Teraz k hre samotnej. Prvé čo ma odrovnalo bol úvod hry. Úvodných 5 minút nemohli autori vymyslieť lepšie. Zahráte si intro Dobyvateľov stratenej archy. Hneď po intre ste vrhnutí do príbehu a hneď na úvod úplne poteší miera detailov a pomrknutie pre fanúšikov filmov. Hra s úctou nakladá s filmovým univerzom av priebehu hrania by vás ani nenapadlo povedať, toto nie je Indy, toto by Indy vo filmoch neurobil. Navyše hru podčiarkuje skvelá hudba, či už tá známa z filmov od Johna Williamsa alebo nová, ktorá sa k hre hodí.

Príbeh hry je vynikajúci. Hlavné aj vedľajšie postavy sú zapamätateľné, hlavný záporák ma chvíľkami pripomínal Frau Engel z Wolfensteina (autori sa nezaprú). Vedľajšie misie a zberateľské predmety tu majú skutočne zmysel. Či už kvôli doplneniu príbehu, vylepšeniu postavy, navštíveniu skrytých miest, ale hlavne preto, že sú zábavné a často nerozoznáte rozdiel od hlavnej misie. Takže sa málokedy stane, že vám dáva statické NPC nejaký trápny fetch quest ako tomu bolo napr. v Shadow of The Tomb Raider. Rovnako ma potešilo, že príbeh dáva možnosť aby sme sa pozreli do mnohých rôznorodých lokácií. Bál som sa, že si poviem „je škoda, že som nebol na púšti, alebo v džungli“. Toto tu neplatí, lokácie sú veľmi variabilné. Hrateľnosť je tiež výborná. Hra mi pripomínala Deus Ex: Human Revolution, Wolfenstaina (bez masakrovania nepriateľov) a občas nejaký walking simulator. Hra vás donúti strieľať (čo si dobre pamätám) len 2x as mojím štýlom hrania som mal hru ako strieľačku tak málo, že nedokážem ani povedať ako sa zbrane správajú. Hra vás naozaj do ničoho nenúti, môžete sa hrať svojim tempom, môžete sa vyhnúť konfliktu, môžete postupne odpraviť nepriateľov pomocou stealthu. Navyše je možné Indyho vylepšovať pomocou nájdených kníh, čo tiež všeličo uľahčí. Jediné čo mi prišlo ľahko nevyužité v combate bol bič. Pokiaľ som niečo neprehliadol alebo neminul dôležité vylepšenie postavy, tak v podstate funguje bič na stlačenie jedného tlačidla, ale nejde držať v ruke ako napr. revolver.

Ďalšia vec čo bola celkom diskutovaná tak je pohľad z prvej osoby. Popravde som sa ho tiež celkom bál. Sedí ma maximálne do koridorových strieľačiek typu CoD alebo Doom. Tu je to však na prospech veci a zachovanie immerzie. Predstavte si situáciu, kedy sa plazíte úzkou skulinkou v hrobke a zrazu sa vám objaví pred očami škorpión. A podobných situácií je veľa. Navyše aj tak si Indyho z tretej osoby užijete dosť a navyše hra má veľké množstvo cutscén (ktoré vystihujú filmy a sú skvele strihané), takže sa nestane že by vám bolo ľúto, že Indyho nevidíte. Čo sa týka negatív nič veľmi ma naozaj nenapadá. Snáď len umelá inteligencia je niekedy naozaj umelá. Snáď to poladí nejaký nastávajúci patch, ale jediné momenty kedy som bol vytrhnutý z immerzie, tak bolo vďaka tomu, že nepriatelia robili rôzne brikule. A boss fighty sú nenápadité a celkom nezapamätateľné. Pro mě nejlepší herní adaptace všech dob a GOTY.

Oficiálna stránka hry.

Hra vyšla na: PlayStation 5, Xbox Series X a Series S, Microsoft Windows.

Žáner: FPS adventúra.

Multiplayer: Nie.